Protest proti výstavbe skládky stále pokračuje

Fotodokumentácia dedinky Vislava

Vislavčania zbierali podpisy proti skládke v Šemetkovciach vo Svidníku!

V závere uplynulého týždňa, vo štvrtok a v piatok rozdávali aktivisti z Vislavy v Stropkovskom okresu v uliciach Svidníka letáky, ktorými protestujú proti výstavbe skládky TKO v obci Šemetkovce vo Svidníckom okrese. Navyše prišli aj priamo na zasadnutie Mestského zastupiteľstva vo Svidníku a po tom, ako to odhlasovali poslanci, vystúpil predseda Petičného výboru proti skládke TKO v Šemetkovciach Pavol Sekeľ.

      Pravdou ale je, že nie všetci poslanci boli za jeho vystúpenie, odhlasovali to však a Pavol Sekeľ dostal priestor na šírenie tvrdení proti skládke. „Nepoďakujem vám za vaše vystúpenie, poďakujem vám za to, že ste skončili. Toto, čo vy tvrdíte, nie je pravdou, zavádzate verejnosť a myslím si, že toto, čo si dovoľujete, je vrchol drzosti,“ zareagoval primátor Svidníka Michal Bartko nielen na slová Pavla Sekeľa, ale aj na fakt, že v uliciach Svidníka zbierali podpisy pod petíciu proti výstavbe skládky TKO v Šemetkovciach.

Vystúpil aj poslanec Andrej Tyč (NEKA), ktorý tvrdenia Pavla Sekeľa takisto odmietol. „Som z Rovného, chodievam do rodnej obce pravidelne trikrát do týždňa a cez Hrabovčík, okolo tamojšej skládky a nikdy tam nebol žiaden problém, žiaden zápach. Som presvedčený, že skládka v Šemetkovciach bude ešte vodotesnejšia, ešte na vyššej úrovni a ani tam nebude žiaden problém,“ vyhlásil poslanec Andrej Tyč.

(ps)

Podduklianske novinky/20. apríl 2009

Svidník stále nemá vlastnú skládku odpadu

VISLAVA SA PROTI VYBUDOVANIU VZBÚRILA

Svidník stále nemá vybudovanú svoju vlastnú skládku opadu. Stará v Hrabovčíku svoju kapacitu naplnila už dávno. Nová v katastri obce Šemetkovce ešte nie je dokončená.

SVIDNÍK/VISLAVA. Skládku začali stavať v druhej polovici roka 2007 a predpoklad bol, že sa dokončí do zimy toho istého roka. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát ŽP Košice, však výstavbu pozastavila, pretože obec Vislava (okres Stropkov), ktorá susedí s obcou Šemetkovce (okres Svidník), s vybudovaním skládky nesúhlasila.

“Obyvatelia našej obce spísali proti výstavbe petíciu. Tu vo Vislave budeme doslova obkľúčení skládkami, pretože smetisko Chotča leží vo vzdialenosti päť kilometrov od obce, druhé smetisko je vo vzdušnou čiarou päť kilometrov vzdialenom Hrabovčíku, a teraz sa stavia skládka v Šemetkovciach. No jej výstavba je pozastavená,” informoval starosta obce Vislava Milan Haňák.

Podľa starostu v lokalite, kde mala skládka vyrásť, je druhé ochranné pásmo vodného zdroja, čo má aj písomne podložené. “Toto pásmo sa na životnom prostredí vo Svidníku kvalifikovalo na tretí, teda nižší stupeň ochrany a ide aj o viaceré iné porušenia. Podali sme preto odvolanie voči rozhodnutiu Slovenskej inšpekcie životného prostredia v Bratislave, ktorá pôvodne s výstavbou súhlasila,” uviedol starosta.

Vedeli, že ide o ochranné pásmo

Starosta si v danej lokalite kúpil časť pozemku. “Kúpil som ho kvôli tomu, aby som zabránil výstavbe tejto skládky,” zdôraznil starosta M. Haňák.

Cestná vzdialenosť medzi skládkou a vstupom do obce Vislava je zhruba 1,5 km. “Proces výberu miesta tejto skládky bol dlhodobý. Je to skládka regionálneho významu a lokalitu sme vybrali po dôkladnom zvážení,” uviedol prednosta mestského úradu vo Svidníku Vladimír Popík.

“Skládka sa zabezpečovala s vedomím, že ide o ochranné pásmo vodného zdroja tretieho stupňa. Vždy to tak bolo, aj teraz to tak je. Zrejme nedopatrením sa do zadania skládky dostala textová chyba, keďže ochranné pásma sa píšu rímskou číslicou a namiesto troch čiarok sa napísali dve. Z toho mohlo vzísť podozrenie, že išlo o ochranné pásmo druhého stupňa,” povedal predčasom pre miestne periodikum vedúci Odboru výstavby, dopravy, životného prostredia a regionálneho rozvoja MsÚ vo Svidníku Imrich Bednár.

Urobili len prístupovú cestu

Michal Gondek, štatutár firmy, ktorá realizovala začiatok výstavby, nám povedal: “Urobili sme len časť zemných prác a prístupovú cestu. Na toto bolo vydané stavebné povolenie. Zatiaľ sme neboli vyzvaní, aby sme v stavbe pokračovali.”

Vedenie mesta Svidník verí, že sa vo výstavbe bude čoskoro pokračovať. “Stavebné povolenie je právoplatné, o spôsobe využitia parciel v súlade s Občianskym zákonníkom rozhoduje väčšinový vlastník, ktorým je obec Šemetkovce. V jarných mesiacoch, keď sa bude dať pristúpiť na stavenisko, sa v prácach bude pokračovať. Ak všetko dobre dopadne, k polroku by skládka mala byť pripravená na kolaudáciu,” dodal V. Popík. V súčasnosti Svidník vyváža odpad do Hertníka, ktorý je od mesta vzdialený 50 km.

KORZÁR streda 1. 4. 2009 |VERONIKA ČORŇÁKOVÁ, veronika.cornakovakorzar.sk

Skládka podľa pezinského modelu

To, čo sa udialo v Pezinku, je hrozbou pre všetkých, lebo zajtra sa aj oni môžu stať obeťami svojvôle – táto veta aktivistky Zuzany Čaputovej nebola proroctvom, ale kvalifikovaným odhadom. Dôkazom je skládka odpadu vo východoslovenskej obci Vislava. Aj pri jej výstavbe sa uplatnil pezinský model.

Tak ako v Pezinku, aj vo Vislave bolo územné rozhodnutie prijaté tak, že je z právneho hľadiska pochybné. Aj keď vo Vislave nie je skládka vybudovaná v rozpore s územným plánom obce, zato je umiestnená na pozemkoch, ktoré ešte nie sú majetkovoprávne vyrovnané. Aj v jednom, aj v druhom prípade sa o územnom konaní obyvatelia dozvedeli až po jeho skončení. Inšpektorát  životného prostredia povolil v Pezinku skládku, hoci je vzdialená len 280 metrov od prvých domov mesta. Vo Vislave ju povolil aj bez geologického posudku lokality. V jednom i v druhom prípade sa s rozhodnutím nižšieho orgánu stotožnilo aj ústredie Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Nad ústavnou zásadou, že každý má právo na priaznivé životné prostredie, tak opäť nadobudol prevahu úradne posvätený podnikateľský záujem. Pritom z rétoriky najsilnejšej vládnej strany vyplýva, že by sa tu mal už tretí rok presadzovať iný záujem.

Z článku ústavy, ktorý hovorí, že sa hospodárstvo republiky „zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky”, robí strana Smer a jej predseda záver, že podľa ústavy má byť Slovenská republika „sociálnym štátom”. Záver, že má byť aj štátom zeleným, však žiadna vládna strana z tohto ústavného článku neodvodila. Práve naopak. Pod dohľadom SNS sa devastačné podnikanie v životnom prostredí presadzuje tak, ako nikdy doteraz. Pezinský model je súčasťou širšieho modelu vládnutia, v ktorom zištný záujem dostáva prednosť pred záujmom verejným.

 

pondelok 6. 4. 2009 22:02 | Marián Leško
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME.

Odkazy

 

  

http://www.e-obce.sk/                                                           
http://po-kraj.sk

Ikonostas

Kostol – Sv. Bazil Veľký

Chotár

Vislavčania tretiu skládku nechcú

Obyvatelia protestujú, obec podala žalobu na súd. Investor čaká už len na dobré počasie a bude pokračovať vo výstavbe skládky pre Svidník a okolie.

PREŠOV. V bezprostrednej blízkosti obce Vislava (okres Stropkov) má na ploche 33 600 metrov štvorcových vyrásť regionálna skládka komunálne odpadu pre mesto Svidník a okolie. Obyvatelia spísali petíciu a samospráva podala žalobu na Krajský súd v Prešove.

Spoločnosť AGB Ekoservis Košice má vo vrecku stavebné povolenie a je len otázkou času, kedy začne opäť stavať.

Malý Pezinok

Investor začal s výstavbou skládky za milión euro (30 miliónov Sk) v druhej polovici roku 2007 bez stavebného povolenia. Spoločnosť AGB Ekoservis zaplatila pokutu a súhlas si dodatočne vybavila. Integrované stavebné povolenie vydal Inšpektorát životného prostredia v Košiciach, rozhodnutie potvrdilo aj Ústredie Slovenskej inšpekcie životného prostredia v Bratislave.

„Je to taký malý Pezinok,” porovnáva kauzu dedinky s 234 obyvateľmi právny zástupca obce Martin Kirňak.
Obec podala žalobu na Krajský súd v Prešove. Žiada zrušiť rozhodnutie SIŽP a vrátiť vec na nové konanie. Argumentuje nevysporiadanými pozemkami, na ktorých má skládka vyrásť, a absenciou geologického posudku lokality.

„Na Okresnom súde vo Svidníku sú tri žaloby týkajúce sa majetkovo-právnych vzťahov. Podľa nášho názoru inšpekcia mala s vydaním právoplatného povolenia počkať, kým ich neuzavrie,” myslí si Kirňak.

Ohrozený zdroj

Starosta obce Milan Haňak je vo funkcii prvé volebné obdobie. Ako uviedol, obyvatelia sa dozvedeli o výstavbe skládky až po územnom konaní. Oficiálny súhlas obce vraj vydala jeho predchodkyňa bez vedomia zastupiteľstva a poza chrbát občanov.

„V blízkosti dediny sú úž dve skládky. Máme opodstatnené obavy, že ďalšia by výrazným spôsobom ohrozila životné prostredie, najmä zdroje pitnej vody, pre ktoré platí druhý stupeň ochrany.”

Obec nechala na vlastné náklady vypracovať geologický posudok. Súdny znalec z odboru hydrogeológie okrem iného upozorňuje na nevhodné podložie. „Náchylnosť na zosúvanie územia je z hľadiska výstavby akýchkoľvek odpadov nebezpečná”, píše sa v posudku.

Petícia

Hladina spodnej vody vo Vislave je v hĺbke necelých troch metrov. „V obci nemáme vodovod, jediným zdrojom sú studne,” upozorňuje starosta.

Starosta Haňak je spoluvlastníkom pozemkov, na ktorých má skládka vyrásť. Kúpil ich po nástupe do funkcie: „Keď som sa chcel stať účastníkom konania a zabrániť výstavbe, neostávalo mi nič iné.” Skládku totiž budujú v katastri susednej obce Šemetkovce.

Proti sa postavili aj občania. Petíciu podpísali takmer tri štvrtiny dospelých obyvateľov. „Zásadne nesúhlasíme s umiestnením skládky. Výstavba ohrozí ďalší rozvoj obce. Kto by u nás žil, keď ostaneme bez pitnej vody?” – pýta sa predseda petičného výboru Peter Sekeľ

Konateľ spoločnosti AGB Ekoservis Milan Dobňák ubezpečuje, že skládka bude bezpečná a a v žiadnom prípade neohrozí kvalitu spodnej vody. „Vo výstavbe budeme pokračovať, akonáhle nám to umožní počasie.”

Vislave hrozí, že príde o pitnú vodu.

utorok 7. 4. 2009 | Mikuláš Jesenský
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME.